• Slovensko
• Prehliadky
• Mapa Bratislava
• Ubytovanie
• Stravovanie
• Doprava
• Dominanty
• Kultúra
• Korunovácie
• Relax
• Korunovacie 2

Máloktoré mesto sa môže popýšiť tým, že sa v ňom konali korunovačné slávnosti. Bratislave sa tohto privilégia dostalo na dlhých 267 rokov, kedy sa tu diali korunovácie uhorských kráľov. Bolo tu korunovaných 10 kráľov, 1 kráľovná a 8 kráľových manželiek, ktorí boli zároveň českými kráľmi, nemeckými kráľmi a honosili sa i cisárskou korunou Svätej rímskej ríše nemeckého národa. Takýmto spôsobom zjednocovali takmer celý stredoeurópsky priestor a podieľali sa na určovaní behu európskeho a svetového diania. Ako k tomu vlastne došlo, že Bratislava sa stala korunovačným mestom?

Všetko to začalo nešťastnou bitkou pri Moháči 29. augusta roku 1526, kedy uhorské vojsko utrpelo zdrvujúcu porážku od Turkov a pri ktorej zahynul aj kráľ Ľudovít II. Jagelovský. Keďže nezanechal potomka, o kráľovskú korunu nastal zápas medzi najbohatším uhorským šľachticom Jánom Zápoľským, ktorého podporovala stredná a drobná šľachta, a medzi Ferdinandom I. Habsburgským, ku ktorému sa hlásili uhorskí magnáti a kráľovský dvor. Ján Zápoľský predbehol protivníka a 10. novembra 1526 sa na uhorskom sneme v Stoličnom Belehrade nechal zvoliť a o deň neskôr korunovať za uhorského kráľa. Ani Ferdinand neotáľal. Nechcel sa vzdať trónu, ktorý mu prináležal na základe zmluvy s Jagelovcami. Zvolal svojich prívržencov na uhorský snem do Bratislavy a nechal sa tam 17. decembra 1526 zvoliť za kráľa.

V Uhorsku nastalo dvojvládie a dlhotrvajúci zápas ukončil až Veľkovaradínsky mier podpísaný vo februári 1538, ktorým sa obaja navzájom uznali za uhorských kráľov a každý si ponechal vládu na ovládanom území. Zápoľský vládol v Sedmohradsku a v strednom a severovýchodnom Uhorsku, Ferdinandovi pripadla západná časť krajiny, čiže takmer celé Slovensko, Chorvátsko a časť Zadunajska. Dominantné miesto vo Ferdinandovej časti Uhorska zaujala práve Bratislava. Hneď na začiatku sa postavila na Ferdinandovu stranu, tu zvolili Ferdinanda za kráľa, bola blízko Viedne, ako svoje sídlo kráľovského dvora po smrti svojho manžela a neskôr ako sídlo kráľovej miestodržiteľky si ju zvolila kráľovná Mária, sestra Ferdinanda a manželka Ľudovíta Jagelovského.

Ďalšou výhodou Bratislavy bola jej poloha. Mesto bolo chránené Dunajom a nebolo až tak v bezprostrednom ohrození pred rozpínavosťou Osmanskej ríše. Toto boli zrejme dôvody, kvôli ktorým uhorský snem v roku 1536 rozhodol, že hlavným mestom Uhorska bude práve Bratislava. Roku 1540 zomrel Ján Zápoľský, najväčší Ferdinandov rival. Na základe Veľkovaradínskeho mieru si preto Ferdinand nárokoval vládnuť v celom Uhorsku, čo sa stalo zámienkou ďalšej eskalácie napätia medzi Osmanskou ríšou a Ferdinandom.

Výsledkom bolo obsadenie stredného Uhorska Turkami vrátane bývalého kráľovského sídla Budína roku 1541 a roku 1543 Turci obsadili tradičné korunovačné mesto Uhorska Stoličný Belehrad. Uhorsko sa tak na stáročia rozdelilo na tri časti. Stredné Uhorsko sa stalo súčasťou Osmanskej ríše ako Budínsky pašalík. Sedmohradsko bolo samostatným kniežatstvom, závislým od Osmanskej ríše a z vôle sultána pripadlo Jánovi Žigmundovi, synovi Jána Zápoľského. Západné Uhorsko prináležalo Ferdinandovi. Bratislava bola hlavným mestom až do roku 1783 a sídlom uhorského snemu až do roku 1848.

Na sklonku svojho života sa Ferdinand usiloval upevniť kontinuitu vlády svojho rodu v stredoeurópskom priestore a presadil korunovanie svojho syna Maximiliána za uhorského kráľa ešte za svojho života. Slávnosť korunovácie sa konala 8. septembra 1563 na sviatok Narodenia Panny Márie, patrónky Uhorska, v Bratislave v Dóme sv. Martina. Tejto okázalej slávnosti sa Ferdinand zúčastnil už ako rímsko-nemecký cisár. Málokto však tušil, že takto vlastne položil základy 267 ročnej tradície korunovačných slávnosti v Bratislave, ktorá trvala až do roku 1830.